Benátsky štuk ako úžasná dekorácia

Definujme si na začiatok význam slova štuk – názov pochádza z talianskeho slova stucco a je to zmes z jemného piesku, vápna, prípadne sadry alebo cementu, ktorá sa používa na vrchnú vrstvu omietky. Nanáša sa v kašovitom stave a po stuhnutí je táto omietka tvrdá a pomerne krehká. Štuk je pre väčšinu populácie spojený hlavne s reliéfnymi ozdobami stropov či stien v historických domoch. Používal sa ako vrchná vrstva omietky, ktorá bola celkom krehká. História tejto techniky siaha až do obdobia antiky, aj keď najpopulárnejšou bola v baroku. Novšie štukové omietky sú už trochu iné. Jedná sa o jemnú maltovú zmes so zrnami s veľkosťou do 1,5 mm. Používa sa ako finálna vrstva omietky, ktorá sa vo veľmi tenkej vrstve nanáša na jadrovú omietku metódou filcovania. Najčastejšie je používaný tzv. vápenný štuk, ktorý sa skladá z jednej tretiny z haseného vápna a dvoch tretín jemne mletého vápenca, prípadne jemného kremičitého piesku. Dnes sa už zmes na prípravu štuku kupuje hotová a pri jej aplikácii sa používajú hladidlá z penovej gumy. Veľmi populárny je aj Benátsky štuk, o ktorom si napíšeme nižšie.

Ekologický materiál

Benátsky štuk je stierková hmota na báze vápna s obsahom mletého mramoru, vytvárajúca efektné prechody matných a lesklých plôch s prekrásnymi farebnými prechodmi. Tento materiál je nielen veľmi efektný a vysoko dekoratívny, ale je aj ekologický. Tradičný Benátsky materiál bol používaný po stáročia v talianskych palácoch a luxusných interiéroch. Obsahuje vápno, ktoré sa samo o sebe dezinfikuje, mramorový prášok a prírodné pigmenty.

Kde sa dá použiť Benátsky štuk

Tento typ omietky je vhodný pre vnútorné i vonkajšie použitie. Vyniká výbornou priedušnosťou, po vytvrdnutí vysokou mechanickou odolnosťou a po konečnej úprave voskom umývateľnosťou a odolnosťou proti nepriaznivým vplyvom okolia. Má široké uplatnenie v oblasti reštaurátorských a rekonštrukčných prác. Vzhľadom k alkalickému charakteru výborne odoláva plesniam a riasam.