Najstaršie topánky sú sandále

Sandále sú pomerne jednoduchá obuv, pozostávajúca z tenkej alebo hrubšej podrážky a remienkov obopínajúcich priehlavok, prípadne aj členok nohy. Je to zároveň aj najstarší druh topánok. V Amerike sa našiel pár sandálov, ktorých vek sa odhaduje na vyše 8 tisíc rokov. Sandále boli všeobecne rozšírené v starovekej Indii, Egypte aj Grécku a vyrábané z rôznych druhov materiálov od dreva, kože, textilu až po slamu, kov či dokonca kameň. Pre svoju praktickosť a pohodlie sa táto obuv s obľubou nosí aj dnes. V teplých krajinách takmer celoročne a u nás najmä v letných mesiacoch.

Ľahké a pohodlné.

Exotické sandále

V niektorých tradičných ázijských kultúrach sa nosia sandále skutočne bizarných tvarov. Napríklad indickí Hinduisti si obúvajú takzvané „paduka“. Sú to vlastne len podrážky vyrobené z dreva, vpredu s vyvýšeným hrboľom na uchytenie medzi palcom a druhým prstom nohy. Na spodku podrážky sú dva chodúle s medzi priestorom, čím na zem dopadá len minimálna plocha sandálu. To je v súlade s hinduistickým princípom nenásilia, keď sa pri chodení dbá o to, aby sa zbytočne nepošliapali ani tie najmenšie živé tvory. Podobné sandále sú aj japonské „geta“, niečo medzi drevákmi a šľapkami. Sú tiež vyvýšené vďaka dvom chodúľom alebo „zubom“ a často sa nosia spolu so špeciálnymi ponožkami. Tu je však pôvodný zámer obúvania vysokých sandálov prozaickejší – aby sa okraje kimona nefúľali po zemi.

Patria k obľúbenej letnej obuvi.

Sandále od antiky po dnes

V západnej civilizácii rozšírili používanie sandálov predovšetkým starovekí Gréci a Rimania. Vyvinuli množstvo štýlov podľa účelu ich nosenia. Napríklad meno slávneho cisára Caligulu je odvodené od názvu špeciálnych vojenských sandálov z hrubej kože, s  podrážkou plnou cvokov, tzv. „caligi“. V stredoveku sa tieto topánky až tak veľmi nenosili. Ich pomalý návrat na mužské aj ženské nohy nastal až po francúzskej revolúcii v 18. storočí. V dnešnej modernej dobe sú módne sandále obľúbené najmä u žien. Páni ich nosia predovšetkým kvôli praktickosti.