Teleskopický obušok je aj na sebaobranu

Teleskopický obušok je moderný technický prostriedok sebaobrany. Zaraďujeme ho medzi chladné a úderné zbrane. Je využívaný nielen mnohými bezpečnostnými zbormi po celom svete, ale aj v súkromných bezpečnostných agentúrach a v osobnej sebaobrane. Teleskopický obušok, ako ho poznáme dnes, sa skladá z týchto piatich častí: koncovka, rukoväť, stredová tyč, koncová tyč a špička. V súčasnej dobe poznáme niekoľko typov obuškov, ktoré môžeme rozdeliť do mnohých kategórií na základe ich dĺžky, použitých materiálov, spôsobu aretácie a výrobcov.

Teleskopický obušok môže byť použitý aj pri sebaobrane

Dĺžka teleskopických obuškov

Dĺžka obušku sa spravidla udáva v anglických palcoch, pričom najkratší je 16 „, čo možno považovať za hraničnú dĺžku vzhľadom na dostatočnú energiu pri dopade. Naopak najdlhšie sa pohybujú do 23,6 „.Obušky vyrábané na mieru môžu dosahovať dĺžku až 37 „. Konštrukčne sú totožné s bežným teleskopickými obuškami, ale kvôli svojej dĺžke vyžadujú obojručné ovládanie a tiež aplikáciu odlišných sebaobranných techník.

Najpoužívanejším je oceľový teleskopický obušok

Najčastejším materiálom pre výrobu teleskopických obuškov je kov. Oceľové obušky sa vyrábajú z ocele kalenej a nekalenej. Kalením získava obušok lepšie mechanické i fyzikálne vlastnosti. Okrem ocele sa na výrobu používa aj letecká hliníková zliatina, ktorá je oproti kalenej oceli ľahšia. Výrobcovia obuškov ponúkajú aj rôznofarebné a povrchové úpravy nielen oceľovej časti obušku, ale aj jeho rukoväte. Rukoväte spravidla bývajú penové alebo gumové. Gumové môžu byť s tzv. gripom, čo je vrúbkovaná protišmyková povrchová úprava zabraňujúca vytrhnutiu teleskopického obušku z ruky.

Rôzne obušky s možnosťou nastavenia veľkosti

Aretácia teleskopického obušku

Neustály vývoj prevedenia teleskopického obušku viedol k dvom spôsobom aretácie, čiže systému uzamknutia obušku v zloženom stave. Najpoužívanejšia ako v civilnej, tak aj v profesionálnej sebaobrane, je aretácia frikčná, kde je obušok stabilizovaný v otvorenom stave trením na seba doliehajúcich kužeľových trecích plôch. Nevýhodou tohto systému je, že pri menej razantnom otvorení hrozí riziko náhodného uzavretia obušku a naopak pri veľmi prudkom otvorení sa môže obušok ťažšie zatvárať. Druhý systém uzamknutia umožňuje automatické uzamknutie otvorených častí teleskopického obušku pomocou rôznych typov zámkov, spravidla na systéme posuvných guličiek.